Ako na solárny systém

Solárne systémy sa už aj u nás stávajú neoddeliteľnou súčasťou nových domov, rekonštruovaných stavieb, či novopostavených bytoviek. Prispieva k tomu zvyšovanie povedomia verejnosti o solárnej energii, štátna dotácia, ktorou sú inštalácie podporované, ale aj čoraz „ekologickejší“ prístup ľudí k svojmu bývaniu.

Ak by ľudstvo vedelo využiť všetku slnečnú energiu, ktorá dopadá na povrch zeme, za neuveriteľných dvadsať minút by sme pokryli celkovú ročnú potrebu energie celej planéty. Súčasný vývoj technológií, možnosti skladovania, či prenosu energie, však dovoľujú využiť len zlomok tejto energie. Každý dom či byt pokryje „pasívnou“ slnečnou energiou približne 15% celkovej potreby tepla. Slnko vhodne orientované miestnosti prehreje aj v zimných mesiacoch, ohreje múry domu a šetrí tak náklady na kúrenie. V súčasnosti už nie je tajomstvom, že aktívnymi zariadeniami, ktoré dokážu premeniť slnečné žiarenie na teplo, vieme ušetriť až 70 % nákladov na ohrev teplej vody a pri moderných – energeticky úsporných – domoch až 30 % celkovej potrebnej tepelnej energie.

Vákuové trubice, či ploché kolektory?
Fakt, že solárne systémy šetria energiu, konvenčné technológie a aj naše životné prostredie, je všeobecne známy a večné debaty o tom, či sa to oplatí a aká je návratnosť investície do solárneho systému, na ktoré priaznivci „soláru“ vždy nájdu množstvo kladných a odporcovia podobné množstvo záporných argumentov, strieda ochota či už producentov, alebo moderných spotrebiteľov zahrnúť solárny systém do energetického systému domácností.

Od susedného Rakúska smerom ďalej na západ Európy je táto tendencia nespochybniteľná a nespochybniteľnou sa stáva aj u nás. Veď predstavme si, o koľko by sa znížila celková spotreba energie na Slovensku, ak by na každom rodinnom dome bol malý solárny systém na ohrev vody a malá solárna elektráreň.
Na trhu je množstvo kolektorov. No bežný spotrebiteľ dovnútra kolektora nevidí a nemá kritériá, ktorými by vedel posúdiť jeho kvalitu, či výkonnosť. Najjednoduchšie delenie kolektorov je na ploché a trubicové.

Ploché kolektory sú tradičným systémom využívaným v našich zemepisných šírkach. Sú spoľahlivé a jednoduché, s dlhou životnosťou. Ich kvalitu možno posúdiť podľa niekoľkých kritérií:

  • krycie sklo kolektora – musí byť dostatočne pevné (tvrdené), s dostatočnou hrúbkou, aby vydržalo krupobitie, či náhodné nárazy predmetov a tepelné pnutie. Na druhej strane musí mať vynikajúcu priepustnosť svetla,
  • absorpčná plocha alebo absorbér – ide o „plechovú“ platňu pod krycím sklom, ktorá zachytáva slnečné žiarenie a na ktorú je aplikovaná špeciálna povrchová „selektívna“ vrstva (AlOx čiernej, či Blue-Tec, Sunselect – modrej farby), ktorá zvyšuje absorpčnú schopnosť materiálu a chráni povrch absorbéra pred degradáciou,
  • meander – laicky povedané – sústava medených rúrok, ktorými sa odvádza teplo z absorpčnej plochy; kritický je spôsob uchytenia meandra na absorpčnú plochu; pri kvalitných kolektoroch je meander s absorbérom zlisovaný, čo zaručuje veľkú styčnú plochu a vysokú pevnosť spoja; iný spôsob je zváraná rúra s rôznou kvalitou zvaru a rôznou veľkosťou styčnej plochy; od kvalitných zvarov urobených v hlbokom vákuu, až po nekvalitné praskajúce zvary u lacných kolektorov,
  • vaňa kolektora – je ideálne vylisovaná z jedného kusu plechu, čo zaručuje vynikajúcu pevnosť a vodeodolnosť, iný spôsob tvorí vaňa zváraná.

 

 


Vákuový trubicový kolektor – ide o sústavu niekoľkých trubíc. Trubice majú dvojitú stenu – v medzere medzi stenami je vákuum, vo vnútri trubíc je umiestnená absorpčná plocha.
Trubice sú vrchnou časťou zasadené do zberača, ktorým prúdi solárna kvapalina – tu sa teplo zachytené absorpčnou plochou vo vnútri trubíc odovzdáva teplonosnej kvapaline.

  • hrúbka skla trubíc – je kritickým parametrom kolektora; ak nie je sklo dostatočne pevné a hrubé, trubica má tendenciu prasknúť, čím sa znehodnotí,
  • absorbér – absorbéry trubicových kolektorov majú rôzne tvary – od plochého absorbéra s kvalitou absorpčnej vrstvy podobne ako u plochých kolektorov, až po zakrivené polkruhové absorbéry, či dokonca absorbéry kruhové so zadným reflektorom, ktorý odráža slnečné lúče aj na zadnú stranu absorbéra,
  • zberač – vákuová trubica je vákuovo izolovaná len zasklením, samotný absorbér je v atmosfére a vrchná časť trubice je zasadená do spoločného „zberača“ energie, to znamená, prenos tepla absorbér – teplonosná kvapalina prebieha v menej alebo viac zateplenom prostredí zberača.

Dimenzovanie systémov
Ohrev vody – systémom s plochými kolektormi, ako aj systémom s vákuovými trubicami v podmienkach Slovenska pokryjeme približne 70 % energie potrebnej na ohrev vody v domácnosti. Ak by sme chceli pokryť väčšie množstvo energie, museli by sme prevádzkovať systém za veľmi neefektívnych podmienok, to znamená každá dodatočná jednotka investície by bola oveľa vyššia ako z nej plynúci úžitok.
Vákuové trubice majú logicky výhodu pri nízkej vonkajšej teplote – ich absorbér je lepšie izolovaný. No je potrebné si uvedomiť, že nízke vonkajšie teploty sú spôsobené najmä nízkou intenzitou slnečného žiarenia – kým v lete intenzita slnečného žiarenia v našich podmienkach presiahne aj 1 000 W/m2, v zime sa pohybujeme zvyčajne na úrovni desiatok, či maximálne niekoľko málo 100 W na m2. Každý kolektor, či už trubicový, alebo plochý premení len časť z tohto nízkeho žiarenia – väčšiu alebo menšiu. Takisto – vákuový trubicový kolektor má pri rovnakej úlohe približne o 50 % menšiu absorpčnú plochu, ako plochý, to znamená, zachytí len polovicu energie v porovnaní s plochým.

Podpora vykurovania – v podmienkach Slovenska možno maximálne pokryť približne 30 % energetických potrieb domácnosti na vykurovanie a ohrev vody. Je potrebné podotknúť, že ide o celkovo 30 % energie (to znamená napr. 18 % úspora na vykurovaní a 60 % úspora pri ohreve teplej vody), nie 30 % úspora na vykurovaní a 70 % úspora pri ohreve teplej vody – ako sa často uvádza. Pri systémoch na podporu vykurovania solárnym systémom je nutné vychádzať z konkrétnych podmienok pre konkrétnu stavbu. Principiálne funguje podpora vykurovania tak, že spiatočka vykurovacieho systému (s typickou teplotou 30 °C) – predtým, ako vstúpi do kotla – je solárnym systémom dohriata. V prípade dostatku slnka tak kotol vôbec nezapne. No podpora vykurovania sa projektuje len pre nízkoteplotné vykurovacie systémy (podlahové či stenové vykurovanie) z dôvodu, že vykurovanie tu funguje pri nižších teplotách vykurovacej vody. Pri vykurovaní radiátormi, kde teploty spiatočky sa pohybujú na úrovni 50 a viac °C je logicky solárny systém neúčinný – v zimnom období jednoducho nie je tak vysoká intenzita slnečného žiarenia, aby sme vedeli 50 °C vodu ešte nahriať.
V praxi sa stretneme s mnohými nepresnosťami pri návrhu systémov: napr. systém je navrhnutý pre nízkoenergetický dom, kde relatívne pokrytie energetických nárokov je vyššie, ako pri bežnom dome, alebo dokonca sa stretneme s inštaláciami podpory vykurovania pri vysokoteplotných vykurovacích systémoch (vykurovanie radiátormi), pričom návrh systému je robený pre nízkoteplotný systém (podlahové vykurovanie). Preto je potrebné podrobne si preštudovať návrh systému od dodávateľa solárneho systému, prípadne ho prediskutovať s odborníkom.

Text: Dalibor Šebest, ECBA, s.r.o.

Foto: ECBA, Schüco International KG, Univenta s.r.o.