Správna voľba skla – úspora energie

Správna voľba izolačného skla pomôže ušetriť nemalé peniaze za vykurovanie. Podľa akých kritérií teda vyberať sklo do okien a presklených plôch?

Mnohí z nás pri výbere okien sledujú iba súčiniteľ prestupu tepla zasklením Ug, ale na celkovú spotrebu energie v dome má vplyv súčinnosť viacerých parametrov. Naša pozornosť by sa nemala upierať iba na tepelné straty. Je potrebné sa zamerať aj na tepelné zisky, ktoré môžeme získať bezplatne, teda sledovať celkovú energetickú bilanciu budovy:

• súčiniteľ prestupu tepla celého okna Uw (rámu Uf + zasklenia Ug + distančný rámček ψ)
• celkový činiteľ prestupu slnečnej energie g čiže solárny faktor SF
• svetelný činiteľ prestupu τv, skr. LT
• svetelný činiteľ odrazu ρv , skr. LR

Kde robíme najčastejšie chyby?
 

„Uw“
Aj keď zvolíme izolačné sklo s čo najnižším koeficientom prestupu tepla zasklením Ug, majme na pamäti, že táto hodnota sa zhoršuje samotným osadením zasklenia do rámu okna (napr. voľba materiálu, kvalita práce, atď.). Rovnako tak môže výsledok ovplyvniť nekvalitne odvedená práca pri samotnej výmene okna (spojovacia špára medzi rámom okna a ostením, správny spôsob osadenia okna voči tepelno-izolačnej rovine panelu a pod.).
Desatinný rozdiel medzi hodnotami Ug by nemal byť rozhodujúcim kritériom pri vašej voľbe.

„SF“
Hovorí vám niečo celkový činiteľ prestupu slnečnej energie, inak povedané solárny faktor? Hodnota tohto parametra udáva, koľko celkovej slnečnej energie v podobe tepla nám zasklenie vpustí do miestnosti. Príliš vysoká hodnota solárneho faktoru miestnosť v lete prehrieva, naopak príliš nízka hodnota solárneho faktoru nás v zime pripraví o prirodzené teplo získané zo slnka.
Požadovaná hodnota solárneho faktoru sa líši podľa typu budov. V našich klimatických podmienkach je pri komerčných budovách (kancelárie, reštaurácie, hotely) požadovaný solárny faktor okolo 45 %. Redukujú sa tak náklady spojené s prevádzkou klimatizácie. Pri rezidenčných budovách (panelové domy, bytové domy, rodinné domy) je lepšie mať vyšší solárny faktor, cca 60 %, aby sme sa nepripravili o bezplatne získané teplo zo slnka počas jari, jesene a zimy. Preslnenie pracovných priestorov je obyčajne menej vítané, zatiaľ čo mať preslnený byt je znakom komfortného a zdravého bývania.
Prečo je to tak?

V kanceláriách trávime väčšinu času v priebehu dňa, to znamená v letnom období, kedy sme zaťažovaní nadmerným slnečným žiarením, sa v týchto budovách zvyšuje spotreba energie za prevádzku klimatizácie. Tento efekt je ešte umocnený tým, že pri väčšine novo vystavaných komerčných budov je sklo dominantným prvkom v obvodovom plášti. V zime sa priestory určené k pracovnej činnosti vykurujú na nižšiu teplotu, než akú požaduje väčšina z nás vo svojich domovoch. Preto je pri komerčných budovách (vzhľadom na spotrebu energie a možnú úsporu) rozhodujúcim ročným obdobím leto. V našich domovoch prevažnú väčšinu života trávime v odpoludňajších hodinách, to znamená najintenzívnejšie nepríjemné slnečné lúče v priebehu leta zvládneme regulovať pomocou žalúzií. Naopak na jar, na jeseň a v zime využijeme silu slnka a vyšší solárny faktor zasklenia ako bezplatný zdroj, ktorým si prikúrime interiér. V chladnejších dňoch vďaka nízkej hodnote koeficientu prestupu tepla zasklením neuniká z interiéru zaplatené teplo von a súčasne sa nám miestnosť zadarmo prihrieva prírodným zdrojom, t. j. slnkom.
Trend využívať stále viac presklených plôch je viditeľný aj pri rezidenčných budovách. V takomto prípade je potrebné vziať do úvahy aj to, či sú celosklenené plochy situované na južnú (juhozápadnú) svetovú stranu, kedy by slnko i nás, vzhľadom na veľké presklené plochy, mohlo obťažovať, a či je teda vhodné použiť zasklenie s nižším solárnym faktorom na úkor tepla získaného zo slnka v chladných dňoch.
Je preto vždy potrebné si uvedomiť účel využitia stavby a zvážiť, či v danej budove/dome budeme tráviť viac času v priebehu dopoludnia, alebo skôr v odpoludňajších hodinách, to zn., či sa chceme pred slnkom chrániť, alebo jeho energiu využiť vo svoj prospech. Rozhodujúca je i samotná veľkosť presklených plôch a umiestnenie voči svetovým stranám.

„LT“
„Kam nechodí slnko, tam chodí lekár“, to je porekadlo, ktoré platí už stovky rokov. Nielenže prirodzené svetlo potrebujeme k svojmu životu, ale čím viac nám ho okno prepúšťa, tým menej využívame umelé osvetlenie, a preto šetríme nielen energiu, ale predovšetkým našu peňaženku.
Do svojich domovov sa väčšinou vraciame popoludní. V období zimného času sa skoro stmieva, a preto je žiadúce sledovať aj tento parameter. Keby naše zasklenie malo nízku hodnotu svetelného činiteľa prestupu, museli by sme začať omnoho skôr svietiť, aby sme si zabezpečili zrakovú pohodu.
Veľký vplyv z hľadiska zdravého zrakového vnemu má aj zafarbenie skla. Do obytných budov je vhodné používať sklo neutrálneho vzhľadu.


„LR“
Svetelná reflexia alebo odrážavosť je vo väčšine prípadov nežiaducim rušivým javom. Všeobecne možno povedať, že nízka a stredná reflexia, t. j. 15 - 19 %, je prijateľná. Sklá s hodnotou nad 20 % sa považujú za vysoko reflexné, nehodiace sa predovšetkým k použitiu na rezidenčné budovy. Ale i sklá použité na niektorých komerčných budovách, napr. na letisku, majú požiadavky nižšej reflexie.

Zhrnutie
• Okrem tepelných strát, t. j. sledovanie súčiniteľa prestupu tepla zasklením alebo okna, sledujme aj parametre, vďaka ktorým získame prirodzené teplo do interiéru, t. j. SF, a ušetríme tak svoje peniaze.
• Do obytných budov by sme mali voliť zasklenie, kde solárny faktor je približne okolo 60 %, iba v prípade veľkých presklených plôch situovaných na južnú a juhozápadnú stranu by sme mali zvážiť zasklenie s nižším solárnym faktorom.
• Na celkovú finančnú úsporu má vplyv aj parameter LT, ktorý udáva, koľko % svetla sklo vpustí do miestnosti. Čím väčší prestup svetla, tým neskoršia potreba použitia umelého osvetlenia miestnosti.
• Na zrakovú pohodu má vplyv zafarbenie a svetelná reflexia skla. Preto dávame prednosť v obytných budovách sklu neutrálneho vzhľadu s nižšou mierou reflexie.

Text a Foto: AGC