[materiály]
[služby]
[technológie]
Vývoj vykurovacích technológií za posledných dvadsať rokov zásadne zmenil požiadavky na komínové systémy. Kondenzačné kotly, zariadenia na spaľovanie biomasy, kogeneračné jednotky či priemyselné zdroje tepla produkujú spaliny s odlišnými teplotami, chemickým zložením a množstvom kondenzátu. Komín už preto nemožno vnímať ako univerzálny stavebný prvok. Stáva sa technickým zariadením, ktorého správny návrh ovplyvňuje bezpečnosť prevádzky, účinnosť vykurovacieho systému aj jeho životnosť.
Pri návrhu komínového systému je potrebné posudzovať celý rad parametrov – druh paliva, teplotu spalín, tlakové pomery, množstvo kondenzátu, prevádzkový režim palivového spotrebiča, výšku komína, statické zaťaženie aj požiadavky na požiarnu bezpečnosť. Až na základe komplexného posúdenia je možné vybrať vhodný komínový systém.
Na trhu sa stále stretávame s názorom, že kvalitnejší komín musí byť vyrobený z hrubšieho materiálu. Ide však o jedno z najčastejších zjednodušení pri hodnotení komínov z nehrdzavejúcej ocele.
Hrúbka steny ovplyvňuje predovšetkým mechanickú pevnosť a stabilitu komínového systému. O jeho životnosti však rozhoduje najmä trieda použitej nehrdzavejúcej ocele, jej chemické zloženie a odolnosť voči korózii, vysokým teplotám a agresívnemu kondenzátu.
Preto nie je možné porovnávať jednotlivé komínové systémy iba podľa hrúbky materiálu bez znalosti použitého materiálu a podmienok, pre ktoré bol navrhnutý.
Veľmi dobrým príkladom je porovnanie dvoch často používaných materiálov – 1.4404 (AISI 316L) a 1.4828 (AISI 309).
Materiál 1.4828 patrí medzi žiaruvzdorné ocele určené na dlhodobé pôsobenie vysokých teplôt až 1000°C. Vyniká tepelnou stabilitou, preto nachádza uplatnenie najmä pri vysokoteplotných spotrebičoch, avšak má výrazne zníženú odolnosť voči kyslému kondenzátu.
Na druhej strane materiál 1.4404 obsahuje molybdén, ktorý významne zvyšuje jeho odolnosť voči chemickému pôsobeniu kyslého kondenzátu. Práve preto je vo väčšine aplikácií s kondenzačnými kotlami alebo spotrebičmi pracujúcimi v mokrej prevádzke vhodnejším riešením.
V praxi tak vzniká zaujímavý paradox. Komín vyrobený z hrubšieho plechu z materiálu 1.4828, ktorý pre laika navodzuje falošný dojem kvality a robustnosti, môže mať pri vlhkej prevádzke kratšiu životnosť ako komín z tenšieho plechu z ocele 1.4404. Rozhodujúcim kritériom preto nie je hrúbka materiálu, ale jeho vhodnosť pre konkrétny spôsob prevádzky.
Správny návrh komínového systému by mal byť neoddeliteľnou súčasťou projektovej dokumentácie. V praxi sa však stále stretávame s tým, že komín sa rieši až počas realizácie stavby alebo dokonca po výbere vykurovacieho zariadenia. Alebo naopak, komín je riešený v projektovej dokumentácií, ale bez náležitej analýzy, čo musí spĺňať a čo od neho očakávame. Jednoducho sa navrhne „univerzál od pása“.
Takýto postup často vedie k nevhodnému dimenzovaniu priemeru komína, problémom s komínovým ťahom, zvýšenej tvorbe kondenzátu alebo komplikovaným dodatočným úpravám.
Pri rodinných domoch je zároveň vhodné myslieť na budúce zmeny zdroja tepla. Komín navrhnutý iba pre jeden typ spotrebiča nemusí vyhovovať technológiám, ktoré budú používané o desať alebo pätnásť rokov.
Pri väčších objektoch – bytových domoch, administratívnych budovách, nemocniciach či centrálnych kotolniach – sa požiadavky na komínové systémy výrazne zvyšujú.
Okrem správneho hydraulického a tepelného návrhu je potrebné riešiť statické zaťaženie, dilatáciu, hluk, odvádzanie kondenzátu, kontrolné otvory a ich prístupnosť, odolnosť proti vetru, rozptyl emisií a koordináciu s ostatnými stavebnými profesiami.
Každý projekt predstavuje individuálne technické riešenie, pri ktorom je nevyhnutná spolupráca projektanta, výrobcu komínového systému, realizačnej spoločnosti a revízneho technika komínov.
Kvalitný komínový systém musí spĺňať požiadavky harmonizovaných európskych noriem, predovšetkým STN EN 1856-1, STN EN 1443, STN EN 15287, atď.
Označenia ako T400, N1, W, V2, V3, L50, G alebo O nie sú iba technické skratky. Vyjadrujú maximálnu prevádzkovú teplotu, tlakové podmienky, odolnosť proti korózii, vhodnosť pre mokrú alebo suchú prevádzku a odolnosť voči vyhoreniu sadzí atď.
Práve správna interpretácia týchto klasifikácií umožňuje navrhnúť komín, ktorý bude bezpečne fungovať počas celej životnosti stavby.
Spoločnosť I.G.C.STROJAL sa dlhodobo venuje vývoju a výrobe komínových systémov z hliníka, plastu a nehrdzavejúcej ocele značky KAMINODUR pre rodinné domy, bytové komplexy, priemyselné objekty aj energetické prevádzky. Každý projekt vzniká na základe individuálneho technického návrhu s dôrazom na správny výber materiálu, konštrukcie a prevádzkových parametrov.
Dlhoročné skúsenosti z dodaných komínov, alebo realizácií na Slovensku aj v zahraničí potvrdzujú, že najspoľahlivejšie riešenia nevznikajú použitím ohurujúcich parametrov evokujúcich robustnosť, ale správnym technickým návrhom, použitím vhodného materiálu a kvalitným spracovaním všetkých detailov.
Moderný kovový komín je technicky náročný systém, ktorého kvalita sa nedá posudzovať jediným parametrom. O jeho bezpečnosti, spoľahlivosti a životnosti rozhoduje kombinácia správneho návrhu, vhodne zvoleného materiálu, kvalitnej výroby a odbornej montáže. Práve tieto princípy predstavujú základ filozofie spoločnosti I.G.C.STROJAL s.r.o., ktorá sa dlhodobo zameriava na vývoj komínových systémov spĺňajúcich najvyššie požiadavky súčasnej stavebnej praxe.
Bc. Gabriel Klotton, obchodno-technický zástupca I.G.C.STROJAL s.r.o.
